Osobná spoveď fitness inštruktorky o živote s lipedémom

Ako fitness inštruktorka vedie Lucia druhých k pohybu a sebavedomiu, no sama zápasí s pocitom, že jej telo nezapadá do predstáv o „fit“ vzhľade. V osobnej výpovedi otvorene hovorí o bolestivých a ťažkých nohách, pochybnostiach, hľadaní odpovedí aj o tom, prečo sa pri podozrení na lipedém nedá všetko zjednodušiť na cvičenie a disciplínu.

Som inštruktorka, ale moje telo neposlúcha pravidlá fitness sveta

Som inštruktorka. Vediem skupinové tréningy, motivujem ľudí, učím ich veriť si. Navonok však nepôsobím tak, ako by mal podľa dnešných štandardov vyzerať niekto z fitness sveta. Pretože moje telo hrá so mnou inú hru.

Byť inštruktorkou skupinového cvičenia je pre mňa viac než len pohyb – je to energia, ktorú zdieľam s ľuďmi v miestnosti. Každá hodina je o hudbe, spoločnom tempe a o tej jedinečnej atmosfére, keď sa skupina naladí na jednu vlnu. 

A predsa sa aj za mojím úsmevom a energiou často skrýva otázka: Prečo moje telo navonok nevyzerá tak, ako by podľa všetkých pravidiel fitness sveta malo? Prečo mám ťažké a bolestivé nohy aj keď cvičím? 

Roky pochybností o vlastnom tele

Roky som si myslela, že robím niečo zle.
 Že netrénujem dosť.
 Že nejem správne.
 Že nemám dostatok disciplíny.

Porovnávala som sa s inými ženami. S tými, ktoré mali štíhle nohy, pevné kontúry, „ideálne proporcie“. Ja som makala rovnako – niekedy aj viac – a napriek tomu moje nohy zostávali iné. Ťažšie. Citlivejšie… A hlavne – nepredvídateľné.

Fitness svet je krásny, ale vie byť aj krutý. Neustále nás tlačí do predstavy dokonalosti. Sociálne siete sú plné vyretušovaných tiel, svetiel, uhlov a filtrov. Ako inštruktorka by som mala byť „vizitkou“ zdravého životného štýlu.

Ale čo ak do tejto predstavy nezapadám? Je ťažké stáť pred skupinou ľudí, usmievať sa a motivovať, keď vo vnútri bojuješ s pocitom, že tvoje telo je „problém“. 

Lipedém ako tabu na Slovensku

O lipedéme som dlho nevedela nič. A keď som prvýkrát začala tušiť, že by to mohlo byť niečo viac než len „zadržiavanie vody“ alebo „zlá genetika“, narazila som na ticho. Na Slovensku sa o lipedéme takmer nehovorí.

Nie je to téma, ktorú by ľudia poznali.
A už vôbec nie v prostredí fitness, kde sa všetko často zjednodušuje na: jedz menej, hýb sa viac. Lenže realita je niekedy oveľa zložitejšia.

Život inštruktorky s príznakmi lipedému

Moje nohy bolia. Niekedy viac, inokedy menej.
Sú citlivé na dotyk. Rýchlo sa unavia. A často mám pocit, že si žijú vlastným životom bez ohľadu na to, koľko tréningov odcvičím. 

Počas tréningov mi pomáha kompresia, vďaka ktorej sa cítim istejšie a komfortnejšie aj pri väčšej záťaži. Nezabúdam ani na starostlivosť po tréningu, ktorá je pre mňa rovnako dôležitá ako samotný pohyb. Základom sú pravidelné lymfatické masáže, ktoré mi pomáhajú zvládať záťaž a zmierňovať nepríjemné pocity v nohách.

Osvedčilo sa mi vnímať starostlivosť o telo komplexne – nielen počas cvičenia, ale aj po ňom. Práve táto kombinácia mi pomáha lepšie zvládať dni, keď sú moje nohy ťažké, citlivé alebo opuchnuté.

Cesta hľadania doktorov a diagnóza

Rozhodla som sa hľadať odpovede. Nebolo to jednoduché. Narážala som na rôzne názory, pochybnosti, dokonca aj bagatelizovanie mojich problémov.

Ale nevzdala som to.

Postupne som sa dostala bližšie k možnej diagnóze, ktorá by konečne mohla vysvetliť všetko to, čo som roky cítila, ale nevedela pomenovať.

Teraz stojím na ďalšom kroku. Čaká ma vyšetrenie, ktoré môže priniesť odpovede… Alebo ďalšie otázky.

Úprimne? Neviem, čo bude ďalej.
Neviem, čo presne sa dozviem.

Ale viem jedno – už si nechcem nahovárať, že moje telo je chyba.

Možno len konečne začínam chápať jeho vlastný príbeh. 

Prečítajte si viac o lipedéme v rozhovore s lekárom

Zistite viac o benefitoch kompresných legín